Trať Bratislava Nivy a jej vlečky

#81
Veľmi vzácny nález - záber železničnej zastávky Bratislava Slovany, o ktorom sa myslelo, že už neexistuje. Patrí do trate a časom sa tam určite objaví. Tento nález je dôkazom, že prehrabávať internet a hľadať aj tam, kde sa to zdá zbytočné, teda na neželezničných stránkach, nie je márnenie času a občas prinesie nečakaný výsledok. Zastávka Bratislava Slovany.jpg
 

dusan maron

Začátečník
#82
Dobrý večer p.Mihalík to foto zastávka Slovany je už dávnejšie známa ale bola polemika že odkiaľ závorár ovládal spúšťanie rámp tu aj pri tom priechode smerom k Tesle alebo k Mekáču či to bol ten domček kde je "bufet", vpravo nevidieť, alebo priamo na konci ako končí drevená časť tej zastávky
 
#83
Tak sa už hlásim aj ja do sveta modelingu, po dlhom čase som sa konečne preklikal k prvému baráku v trati, ktorú staviam. Začal som už aj zdobiť prázdne "fajérmúry" - dnes sa to volá optický smog, vtedy to bola názorná agitácia. Stanice majú už svoje tabule s názvami, na filiálke pribudla Rohlederova koľaj do vlečky Siemens o polomere 40 metrov, ktorá však nie je zjazdná, v Pezinku je slávna reklama na vineu, ktorá bola cez celú fasádu. RailWorks 2019-03-01 00-38-26-09.jpg RailWorks 2019-03-01 00-40-54-54.jpg RailWorks 2019-03-01 00-43-38-08.jpg RailWorks 2019-03-01 00-44-42-91.jpg RailWorks 2019-03-01 00-47-55-28.jpg
 

dusan1951

Začátečník
#88
Tak sa už hlásim aj ja do sveta modelingu, po dlhom čase som sa konečne preklikal k prvému baráku v trati, ktorú staviam. Začal som už aj zdobiť prázdne "fajérmúry" - dnes sa to volá optický smog, vtedy to bola názorná agitácia. Stanice majú už svoje tabule s názvami, na filiálke pribudla Rohlederova koľaj do vlečky Siemens o polomere 40 metrov, ktorá však nie je zjazdná, v Pezinku je slávna reklama na vineu, ktorá bola cez celú fasádu. Zobrazit přílohu 22297 Zobrazit přílohu 22298 Zobrazit přílohu 22299 Zobrazit přílohu 22300 Zobrazit přílohu 22301
Ďakujem, najviac som sa potešil inovovanej budove dnešného MV.
 

dusan maron

Začátečník
#91
p. Mihalik a nešlo by tú zastávku zobraziť v takej dvojexpozícii s tou Stolverkovskou kolóniou ? alebo aj ten priechod Pionierska Jarošová ?
 
#92
@nebulus Betónové podvaly? Tak to bolo v prvom rade moje začiatočnícke rozhodnutie, nakoniec, pôvodne som chcel postaviť len malú trať, tri stanice a k nim systém vlečiek, a na tých koľajach som sa učil ako trasovať, klásť výhybky a všetko ostatné, čo k tomu patrí. Ale myslím si, že aj drevené podvaly po čase, keď z ich povrchu vyvetrá ten decht a iné chemikálie, kľudne môžu mať niektorý z tých "50 odtieňov šedej" a priblížiť sa farbe betónových podvalov. Z detstva si spomínam na zvláštnu vec, keď som sa zo svojho tradičného pozorovacieho stanovišťa na nadjazde v Novom Meste nad Váhom díval na koľaje dvojkoľajky, koľaj smerom na Žilinu mala šedú farbu a koľaj smerom na Bratislavu mala hrdzavú farbu - to všetko rovnomerne v dĺžke niekoľko sto metrov. A to boli koľaje pár metrov od seba, približne rovnako používané. Jediný rozdiel bol, že koľaj smerom na Bratislavu bola pred stanicou a vlaky tu často brzdili. Tak asi to bolo od prachu z brzdových klátikov (špalků).
@Dušan Maron Neviem celkom presne o čo Vám vlastne ide, modely domov v Railworkse sú spravidla trojrozmerné. K domom robotníckej kolónie Stollwerck mám len veľmi málo obrázkov. Zo symetrie by sa síce dala odvodiť celková podoba, ale možno by to nebolo celkom ono. Textúry by sa museli vyrobiť a upraviť, aby nevyzerali ako omaľovánka, skrátka, nehrniem sa teraz do toho. Priecestie na úrovni Jarošovej a Pionierskej ulice v 60. rokoch neexistovalo, bol tam priebežný betónový plot, používalo sa priecestie z Račanskej na Kutuzovovou.
 

dusan maron

Začátečník
#94
@nebulus Betónové podvaly? Tak to bolo v prvom rade moje začiatočnícke rozhodnutie, nakoniec, pôvodne som chcel postaviť len malú trať, tri stanice a k nim systém vlečiek, a na tých koľajach som sa učil ako trasovať, klásť výhybky a všetko ostatné, čo k tomu patrí. Ale myslím si, že aj drevené podvaly po čase, keď z ich povrchu vyvetrá ten decht a iné chemikálie, kľudne môžu mať niektorý z tých "50 odtieňov šedej" a priblížiť sa farbe betónových podvalov. Z detstva si spomínam na zvláštnu vec, keď som sa zo svojho tradičného pozorovacieho stanovišťa na nadjazde v Novom Meste nad Váhom díval na koľaje dvojkoľajky, koľaj smerom na Žilinu mala šedú farbu a koľaj smerom na Bratislavu mala hrdzavú farbu - to všetko rovnomerne v dĺžke niekoľko sto metrov. A to boli koľaje pár metrov od seba, približne rovnako používané. Jediný rozdiel bol, že koľaj smerom na Bratislavu bola pred stanicou a vlaky tu často brzdili. Tak asi to bolo od prachu z brzdových klátikov (špalků).
@Dušan Maron Neviem celkom presne o čo Vám vlastne ide, modely domov v Railworkse sú spravidla trojrozmerné. K domom robotníckej kolónie Stollwerck mám len veľmi málo obrázkov. Zo symetrie by sa síce dala odvodiť celková podoba, ale možno by to nebolo celkom ono. Textúry by sa museli vyrobiť a upraviť, aby nevyzerali ako omaľovánka, skrátka, nehrniem sa teraz do toho. Priecestie na úrovni Jarošovej a Pionierskej ulice v 60. rokoch neexistovalo, bol tam priebežný betónový plot, používalo sa priecestie z Račanskej na Kutuzovovou.
 

dusan maron

Začátečník
#95
Ďakujem za odpovede mám niekoľko odfotených námetov ktoré by som vám chcel ukázať keď sa budete vyskytovať v Bratislave a budete mať chvíľu čas sa o nich porozprávať.Ďakujem
 

Tax

Moderátor
Správce
#96
Ešte malá poznámočka: Jozef, čo tak pridať pred národné múzeum tú povestnú mačku ktorú súdruh Adolf Alojzovič pri pohľade z Petržalky ( Engerau ) v októbri 1938 prikázal dať dole: Die Katze muss weg sein!

1KA.jpg
Foto je prevzaté z webstránky ba.foxy.sk

Stare-fotografie-Bratislavy-FB-macka.jpg
Foto je prevzaté z FB Staré fotografie Bratislavy
 
#97
Keď som dokončoval bratislavský "skajlajn" na konci prístavných koľají, rozmýšľal som, čo tam ešte pridať. Nápad postaviť mačku na pylóne pred národné múzeum nie je zlý. Fýrer na tej fotke sa z Au - café pozerá kamsi šikmo, možno v okamihu záberu aj rovno na mačku. Mačka spolu so Štefánikom vtedy ale stála nie pred národným múzeom, ale pre redutou, teda asi 200 metrov od múzea. Pred múzeum sa dostala niekedy v osemdesiatych rokoch, ale zasa bez Štefánika. V dobe, do ktorej je trať približne zasadená, pred múzeom nestálo nič. Ale zopár desiatok metrov ďalej stálo pozoruhodné pohostinské zariadenie, známe pod názvom "hajzlbar". Bola to záhradná krčma s maličkou murovanou budovou, ktorá mala na jednej strane výčap s okienkom a na druhej strane záchody. Všetci návštevníci teda sedeli vonku a svieži vánok od Dunaja sa miešal s prenikavým odérom záchodov. Ale ako vidíme na dobovej fotografii, bol to inak slušný podnik. Na stoloch sú dokonca biele obrusy. Tváre návštevníkov vyžarujú spokojnosť, do krčmy sa dalo prísť aj s kočiarikom. Nedeľná prechádzka po dunajskom nábreží bola vtedy náročná, na jednom konci bol Park kultúry a oddychu a pretože pivo ku kultúre ani k oddychu vtedy nepatrilo, pivárom klopotali huby naprázdno a tak im odľahlo, keď sa mohli obrátiť ku kultúre chrbtom a nedočkavo sa vracali na začiatok promenády k múzeu, kde bol hajzlbar ako jediná občerstvovacia stanica na celej prechádzkovej trase. Hajzlbar som zatiaľ do trate nedal, hoci by tam asi mal byť.

Hajzlbar.JPG

Prostredná budova bratislavského "skajlajnu" je strojnícka priemyslovka, známa ako fajnorka podľa svojej adresy (Fajnorovo nábrežie). Bola postavená ako strojnícka priemyslovka koncom 19. storočia a je zaujímavé, že napriek všetkým spoločenským kotrmelcom ostala po celý čas strojníckou priemyslovkou. Vychovala veľa generácií strojárov, ktorí sa k nej hrdo hlásia. Pred fajnorkou a vládnou budovou bol na nábreží veľký portálový žeriav, ktorý by určite stál za vymodelovanie. Pretože bol pomerne hlučný, rušil pri prevádzke vyučovanie. No historicky najväčší hluk zažila fajnorka, keď v roku 1970 prišla na návštevu sovietska dunajská flotila. Po príchode celkom nečakane vypálila rovno pod oknami priemyslovky 20 delostreleckých sálv, ktorými pozdravila mesto. Zhodou okolností to bolo počas maturitných písomiek. Ten žeriav rozobrali niekedy začiatkom 60. rokov, existuje z neho len zopár záberov, takže dal by sa postaviť asi iba v približnej podobe. Možno sa raz na to dám.

1926.jpg

Rovnako málo záberov existuje zo starej budovy osobného prístaviska, postavenej v secesnom slohu.
Postupne robím aj na obmene plavidiel. Zatiaľ existuje čln "tisícovák", trocha zdokonalený oproti pôvodnej podobe. V maxe je už hotový prvý remorkér. Na skúšku som ho nehotový dal aj do RW ako sa bude vynímať.

RailWorks 2019-09-07 15-40-48-21.jpg
Kachovka 07092019.JPG
RailWorks 2019-09-07 15-49-23-68.jpg
 

Tax

Moderátor
Správce
#98
Jozef, je to moc pekné. Samozrejme ja si jakožto mladší ročník hajzlbar nepamätám, otec mal iné krčmové záľuby :) Ale mačka by mohla byť tam, či už pred Redutou ( Neviem či prístavné koľaje išli až tam... ) alebo pred múzeom. Aj keď sa Adolfovi Alojzovičovi nepáčila, ja mám mačky rád, dvoj- aj štvornohé, aj tie väčšie prerastené ;)
Na fotke z "hajzlbaru" vidím akúsi sochu, to je mačka so Štefánikom?

Inak ak tvorcovia voskovej figuríny neurobili chyby, tak Veliký Vůdce Adolf Aloisovič bok krpál :)

adolf_aloisovich_and_great_I.jpg

Toto síce nie je fýrerom kritizovaná mačka, ale je pekná, resp. pekný hoci troška prerastený kocour :D Takéto mačice rastú neďaleko Dunaja - to tiež môže súvisieť s prístavom :)

maciak_pruhovany.jpg
 
Naposled editoval(a):

Venny

Provozní technik
#99
Možná je to jen můj dojem, ale nesedí v "hajzlbaru" kromě jiných i Stano Dančiak?
Pardon za odbočení od tématu, ale tohoto slovenského herce jsem měl rád.
 
Nahoře