Trať Bratislava Nivy a jej vlečky

Tax

Moderátor
Správce
Zajímavá výstavka. Adolf ve společnosti Avatara. Asi to k té plentě stavěli abecedně, jak měli uvedená jména na štítcích ...
Nie, vľavo vedľa Adolfa Aloisoviča sedel súdruh Iosif Vissarionovič ale bol v blbej polohe a nedalo sa s ním fotiť. Moja maličkosť zakrýva Charlie Chaplina, aj on bol drobný, teda celého ho prekrývam. Keď sa pozorne pozrieš, nad ľavým plecom je jeho tvrdiak a dole vidíš kúsok pásikavých gatí a paličku.
Koho zaujímajú voskové figuríny môže si pozrieť album Odessa - august 2017 na mojej FB stránke

Možná je to jen můj dojem, ale nesedí v "hajzlbaru" kromě jiných i Stano Dančiak?
Pardon za odbočení od tématu, ale tohoto slovenského herce jsem měl rád.
Ťažko povedať, určitá podoba tam je.

danciak_1.jpg danciak_2.jpg

Inak so Stanom Dančiakom mal som tú česť stretnúť sa osobne, na Cofaxe sedel vedľa nášho stánku a propagoval VideoCD Bud Bindy ktoré sme (okrem iných) predávali. Kua to je dávno, asi tak 1996-7.

Ale zdá sa že už sme mimo témy. Jozef nám urobí kopdoricínus ;):D
 
@ Tax: Pomník na fotke z hajzlbaru je venovaný bulharským partizánom. Mačka na obrázku by naozaj mohla súvisieť s prístavom. Napríklad v pamätnom filme "Pruhovaná plavba" je takých mačiek celý kŕdeľ. A nad nimi pevnou rukou panoval "tovarišč ukrotiteľ", kým mu ich špásovná opica nevypustila z klietok. V bratislavskom prístave si matne pamätám akurát to, že v sklade č. 7 raz našli akéhosi hada, ktorý sa zviezol v tropickom ovocí ako čierny pasažier.
 

dusan1951

Začátečník
Zdravím pán Mihálik. S vnukom najradšej jazdíme po prístave. Poznáme už všetky koľaje a výhybky. Chýba nám tam jedna koľaj (viď. obrázok). Otázka: Vaše vlečky zodpovedajú stavu po r. 1958 alebo pred r. 1955 (vtedy tam tá koľaj na topografickej mape ešte nebola...) kolaj k Eurovei.jpg kolaj k Eurovei_1958.jpg
 
@ Dusan1951: Na území prístavu som sa pohyboval od začiatku 70. rokov. Koľajisko sa viackrát upravovalo, koľaje ku skladom na nábreží strácali pôvodný význam, pretože tieto sklady sa postupne prestali používať na pôvodný účel. Napríklad sklad č. 7 od určitej doby využíval podnik Zelenina. Koľaj medzi skladom 8 a 9, na ktorú poukazujete, tam v 70. rokoch určite nebola. Či tam bola v 60. rokoch, to neviem, v tomto prípade som sa spoľahol na to, čo si sám pamätám. Na pristavovanie vozňov z koľajiska Bratislava Juh na nábrežie sa takmer výhradne používala koľaj medzi starým domom lodníkov a administratívnou budovou colnice a bezpečnosti, prípadne výťažná koľaj pri Fajnorovom nábreží. Pretože koľajisko Bratislava Juh napokon zaniklo, obnovila sa vami uvedená koľaj ku skladu 7, aby bolo možné úvraťovo posunovať vozne na nákladové polohy na nábreží. Takže aj keď trať je situovaná do 60. rokov, prevádzkové pomery v prístave zodpovedajú možno skôr 70. rokom.
 
@mikulda: Pekná zbierka starých fotiek z Filiálky, ďakujem :). Teda také blato a kaluže ako sú na tých prvých fotkách sa ani nedajú nasimulovať! Bez gumákov nemal nikto šancu. Mašinu 555.0 máme, ale konverzia na mazut sa zatiaľ neuskutočnila. Pri ďalšom kutaní na danej adrese som našiel veľmi dôležitú fotku pre kolóniu Stollwerck - záber od priecestia pozdĺž Riazanskej a tak už presne viem ako dom umiestniť a akú mal vlastne bočnú fasádu.
67556686_10157210743618211_3604347562804379648_n.jpg
 
Keď som dokončoval bratislavský "skajlajn" na konci prístavných koľají, rozmýšľal som, čo tam ešte pridať. Nápad postaviť mačku na pylóne pred národné múzeum nie je zlý. Fýrer na tej fotke sa z Au - café pozerá kamsi šikmo, možno v okamihu záberu aj rovno na mačku. Mačka spolu so Štefánikom vtedy ale stála nie pred národným múzeom, ale pre redutou, teda asi 200 metrov od múzea. Pred múzeum sa dostala niekedy v osemdesiatych rokoch, ale zasa bez Štefánika. V dobe, do ktorej je trať približne zasadená, pred múzeom nestálo nič. Ale zopár desiatok metrov ďalej stálo pozoruhodné pohostinské zariadenie, známe pod názvom "hajzlbar". Bola to záhradná krčma s maličkou murovanou budovou, ktorá mala na jednej strane výčap s okienkom a na druhej strane záchody. Všetci návštevníci teda sedeli vonku a svieži vánok od Dunaja sa miešal s prenikavým odérom záchodov. Ale ako vidíme na dobovej fotografii, bol to inak slušný podnik. Na stoloch sú dokonca biele obrusy. Tváre návštevníkov vyžarujú spokojnosť, do krčmy sa dalo prísť aj s kočiarikom. Nedeľná prechádzka po dunajskom nábreží bola vtedy náročná, na jednom konci bol Park kultúry a oddychu a pretože pivo ku kultúre ani k oddychu vtedy nepatrilo, pivárom klopotali huby naprázdno a tak im odľahlo, keď sa mohli obrátiť ku kultúre chrbtom a nedočkavo sa vracali na začiatok promenády k múzeu, kde bol hajzlbar ako jediná občerstvovacia stanica na celej prechádzkovej trase. Hajzlbar som zatiaľ do trate nedal, hoci by tam asi mal byť.

Zobrazit přílohu 23607

Prostredná budova bratislavského "skajlajnu" je strojnícka priemyslovka, známa ako fajnorka podľa svojej adresy (Fajnorovo nábrežie). Bola postavená ako strojnícka priemyslovka koncom 19. storočia a je zaujímavé, že napriek všetkým spoločenským kotrmelcom ostala po celý čas strojníckou priemyslovkou. Vychovala veľa generácií strojárov, ktorí sa k nej hrdo hlásia. Pred fajnorkou a vládnou budovou bol na nábreží veľký portálový žeriav, ktorý by určite stál za vymodelovanie. Pretože bol pomerne hlučný, rušil pri prevádzke vyučovanie. No historicky najväčší hluk zažila fajnorka, keď v roku 1970 prišla na návštevu sovietska dunajská flotila. Po príchode celkom nečakane vypálila rovno pod oknami priemyslovky 20 delostreleckých sálv, ktorými pozdravila mesto. Zhodou okolností to bolo počas maturitných písomiek. Ten žeriav rozobrali niekedy začiatkom 60. rokov, existuje z neho len zopár záberov, takže dal by sa postaviť asi iba v približnej podobe. Možno sa raz na to dám.

Zobrazit přílohu 23603

Rovnako málo záberov existuje zo starej budovy osobného prístaviska, postavenej v secesnom slohu.
Postupne robím aj na obmene plavidiel. Zatiaľ existuje čln "tisícovák", trocha zdokonalený oproti pôvodnej podobe. V maxe je už hotový prvý remorkér. Na skúšku som ho nehotový dal aj do RW ako sa bude vynímať.

Zobrazit přílohu 23605
Zobrazit přílohu 23604
Zobrazit přílohu 23606
Dobré ráno p. Mihalík len takú pripomienku tie odlesky lodí a mosta na Dunaji pôsobia dosť rušivo,si myslím a ešte k Unitasu tam chýba jedno poschodie 6-te
 
@ Dusan Maron - k Unitasu: túto časť trate som robil na začiatku stavby. Bol som vtedy odkázaný iba na objekty, ktoré som získal z internetu. Na tomto mieste mi išlo o zladenie výšky Unitasu s výškou okolitých budov, preto som Unitasu ponechal iba 5 podlaží namiesto šiestich. Aj fasáda týchto náhradných objektov je dosť odlišná od Unitasu a všetko vyrieši nový model budov.
k odleskom: Pán Maron, odlesky na vodnej hladine sú jedna veľká téma, o ktorej sa debatuje už po stáročia od dôb, keď vznikali prvé maľby. Vodná hladina dokáže vytvárať obrovské množstvo rôznych odleskov počnúc dokonale zrkadlovým odrazom, keď je hladina úplne pokojná. Pri sčerení a následne zvlnení hladiny sa kontúry odleskov strácajú. K odleskom treba pripočítať aj tiene. Všetko záleží na uhle pohľadu, svetelných podmienkach, farbe vodnej hladiny. Inak vyzerá voda v tropickej lagúne na obrázkoch z cestoviek, inak kalná voda pri vysokých vodostavoch, inak silne znečistená voda v prístavoch. Tu si spomínam, že v uhoľnom prístave v egyptskej Alexandrii sme raz s loďou stáli v takej špinavej vode, že sme videli behať mačku po hladine. Za seba môžem povedať, že som rád, že tvorcovia Railworks vytvorili vodnú hladinu tak, že umožňuje odlesky. A k tým lodiam a k tomu mostu tie odlesky patria tak ako patria aj k oblohe, či k pobrežným stavbám. Odlesky a tiene v Railworks nie sú podľa môjho názoru nijako prehnané a dodávajú zobrazovanému prostrediu v hodnovernosť.
 

nebulus

Pomocník strojvedoucího
A ja by som dodal že komu sa nepáčia použité objekty, tak môže priložiť ruku k dielu a začať modelovať. Nie je to žiadna veda aj ja som tak začal, keď som videl že tie správne objekty nie sú a samé sa neurobia.
 
Nahoře